Slovenské potraviny

Aktuálny stav v slovenskom hospodárstve sa začína podobať na situáciu v poľnohospodárstve. Prechádza krízou, ktorá obmedzuje produkciu a likviduje ekonomiku firiem. Podniky žiadajú štát o pomoc a argumentujú, že ak nebude dostatočne rýchla a dostatočne vysoká, neprežijú. Takú istú pomoc žiadajú poľnohospodári a potravinári. Už takmer tri desaťročia. Pri krízach, ktoré im cyklicky oveľa pravidelnejšie pripravuje v ére klimatických zmien nevyspytateľná príroda. Pomoc dostatočne veľkú a dostatočne rýchlu. Takú, akú majú poľnohospodári všade na okolí. Katastrofálny výsledok slovenskej sebestačnosti v produkcii potravín, ktoré by sme si vedeli dorobiť doma, je aj obrazom pomoci, akej sa im dostáva.

Aktuálne máme jednu z najsuchších jarí v histórii meraní zrážok. Názor klimatológa Pavla Faška je, že: „Ak by takéto sucho bolo pred 30 rokmi, išlo by o tému dňa a nehovorili by sme o ničom inom.“ Na roľníkov sa môže valiť ďalšia katastrofa v podobe škôd, ktoré im spôsobí málo zrážok. Dočkajú sa včasnej a dostatočnej pomoci? Máme ešte v živej pamäti, že náhrady za sucho v roku 2017, ktoré poľnohospodárom zničilo prevažnú časť úrody, boli vyplácané až v roku 2019. Aj to len do výšky 50% spôsobených škôd. A mnohým poľnohospodárom kvôli zlej metodike spôsobu zberu údajov pomoc ani poskytnutá nebola.

Ešte horšia situácia nastala po povodniach v roku 2010. Voda vtedy zaplavila 200.000 ha poľnohospodárskej pôdy, úplne zničila úrodu a mnohých poľnohospodárov pripravila o celú rastlinnú produkciu. Odškodnenia z rezortu pôdohospodárstva, ktoré vtedy viedol minister Zsolt Simon, sa poľnohospodári dočkali vo výške 5% spôsobených škôd! Zdá sa vám to neuveriteľné? Aj je. Zázrak, že to ktokoľvek z postihnutých hospodárov ekonomicky prežil. Ale len za cenu niekoľkoročnej stagnácie, splácania dlžôb, likvidácie živočíšnej výroby a prechodu na pár plodinový osev v rastlinnej výrobe.

Takáto angažovanosť na škodách je viac nezmyselná, ako dostatočná. Ktorý subjekt v rezorte hospodárstva by dokázal prežiť s pomocou na úrovni 5% stratených tržieb? Minister hospodárstva Richard Sulík v týchto dňoch povedal, že ani supermana nestačí vytiahnuť z metrovej hĺbky len o 80 centimetrov. „Utopí sa rovnako. Preto platí, že nedostatočná pomoc je zbytočná.“ Má pravdu.

Roľníci platia dane z pôdy obciam, sociálne a zdravotné odvody za svojich zamestnancov, nájmy vlastníkom. Po zbere úrody musia okamžite zakladať novú. Prírodu ovplyvniť nedokážu. Ak ich postihnú takéto katastrofické udalosti a žiadajú pomoc, tak len preto, že ju nevyhnutne potrebujú. Ak pomoc neprichádza včas a v dostatočnej výške, zákonite klesá produkcia domácich potravín. Preto sme tam, kde sme.

Poľnohospodári očakávajú od lídrov štátu, že si aj po koronakríze zapamätajú dôležitosť rýchlej a dostatočnej pomoci. Lebo táto zákonitosť vždy platila a platiť bude. Všetky okolité štáty si s tým bez problémov poradiť vedia. Aj preto sú v oveľa lepšej situácii, ako my. Je možné, že už vo veľmi krátkej dobe sa budeme môcť presvedčiť, či sme sa v krízových pomeroch poučili. Alebo sa bude produkcia potravín u nás ďalej prepadať. Prvým tohtoročným signálom boli zmrznuté ovocné sady. V niektorých regiónoch pokračuje likvidácia porastov premnoženými hrabošmi a škody spôsobené poľovnou zverou rátajú poľnohospodári v miliónoch. A je veľmi pravdepodobné, že sucho ešte narobí v tomto roku fatálne škody. Poľnohospodárom niet čo závidieť…